Sitno je najvyšším vrchom Štiavnických vrchov a predstavuje výraznú krajinnú dominantu. Z jeho vrcholu je široký kruhový výhľad. Geológia – Sitno je zvyšok utuhnutého lávového prúdu z andezitu, ktorý sa vylial v neogéne do pradoliny vytvorenej v mäkších sopečných horninách (tufy) a dnes tvorí najvyššiu časť pohoria.

Samotný vrchol bol osídlený už v období praveku. Počas archeologických prác tu bolo odkryté mohutné lužické hradisko. Neskôr vzniknutý stredoveký hrad patril Koháryovcom, neskôr Coburgovcom. Oblasť Sitna je považovaná za kolísku európskej turistiky v stredných polohách. Na vrchole Sitna je v  mesiacoch máj až september v prevádzke rozhľadňa, ktorá zároveň plní funkciu informačného strediska.

Múzeum vzniklo v roku 1962, keď boli do Sv. Antona premiestnené zbierky lesníckeho a drevárskeho múzea zo Zvolena.

Múzeum sa nachádza v neskorobarokovom kaštieli, pôvodnom sídle rodov Koháry a Coburg, v nádhernom prostredí anglického parku s jazierkami, kaskádami a umelou jaskyňou. Posledným obyvateľom bol bulharský cár Ferdinand Couburg.

Nachádza sa tu jedinečná poľovnícka expozícia, najväčšia svojho druhu na Slovensku, obsahuje nielen množstvo vzácnych trofejí zveri, ale aj bohatú zbierku historických poľovných zbraní, obrazov, umeleckých predmetov, kníh, časopisov a fotografií. Súčasťou kaštieľa je pôvodný mobiliár: vzácne výzdoby stien, nábytok, majolikové pece, lustre a výtvarné diela. V areáli kaštieľa sa každoročne začiatkom septembra konajú Dni Sv. Huberta, celoslovenské slávnosti poľovníkov a priateľov prírody.

Jedným z najzaujímavejších turistických cieľov v regióne a je unikátny prírodný výtvor zvaný Krupinské bralce alebo Štangarígeľ. Tento výtvor pozostáva z pravidelných päťbokých andezitových pilierov, z ktorých niektoré dosahujú výšku až 6 metrov.

Územie skál bolo vyhlásené za prírodnú pamiatku v roku 1975 o rozlohe 0,65 ha a leží v chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy. Ku Krupinským bralcom sa možno dostať po turistickom i cykloturistickom chodníku (pre horské bicykle) z obce Žibritov.

Jedná sa o turisticky známy strom Dub letný (lat. Quercus robur) je mohutný listnatý strom z čeľade bukovité.  Koháryho dub je najmohutnejší dub v okrese Krupina a podľa odhadu veku aj najstarší strom. Jeho výška je 25 m, obvod kmeňa 630 cm, najdlhšia vetva meria 14 m, eliptická koruna má objem 403 m3. Jeho vek sa odhaduje na viac ako 400 rokov.

Má veľký kultúrny a historický význam. Nachádza sa v katastri obce Kráľovce-Krnišov. Vedie k nemu náučný turistický chodník Koháryho dub s 5 zastávkami zameranými na CHKO Štiavnické vrchy a prírodné ekosystémy.

Baroková Kalvária v Banskej Štiavnici je na strmom kopci vulkanického pôvodu patrí medzi najkrajšie v strednej Európe. Uchvacuje harmóniou architektúry, prírodného prostredia a umeleckej výbavy. Postavili ju jezuiti v polovici 18.storočia zo zbierok Štiavničanov a z donácií. V roku 2007 bolan zaradená na Zoznam 100 najohrozenejších pamiatok sveta. Jeden zo štiavnických pokladov s krásnym výhľadom z vrcholu kopca.

Bzovík je pôvodne cisterciánsky (neskôr premonštrántsky) kláštor prestavaný na pevnosť (hrad), neďaleko obce Bzovík v okrese Krupina v Banskobystrickom kraji.

Objekt bzovíckeho kláštora je dôkazom toho, že niekedy určiť jednoznačne druh stavebnej pamiatky nie je jednoduché. Kláštory bývali v histórii často terčom útokov nepriateľov a to vyvolalo potrebu ich fortifikačnej prestavby na opevnené objekty alebo pevnosti. Kláštor v Bzovíku vznikol v prvej polovici 12. storočia. Pôvodne išlo o benediktínsky kláštor zasvätený prvému uhorskému kráľovi sv. Štefanovi. Za jeho zakladateľa je považovaný príslušník rodu Hunt-Poznanovcov komes Lampert.

Banská Štiavnica (nem. Schemnitz, maď. Selmecbánya) je historické mesto na strednom Slovensku s výrazne multikultúrnou minulosťou. Známe je ťažbou kovov (najmä striebra), významnou banskou legislatívou, samosprávou a akademickou tradíciou. „Mestská pamiatková rezervácia“ od roku 1950. Mesto je centrom chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy vyhlásenej 22. septembra 1979 na rozlohe 77 630 ha. Dňa 11. decembra 1993 bolo mesto Banská Štiavnica s okolím zapísané do zoznamu Svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

Mesto Banská Štiavnica leží vo vnútri kaldery, ktorá vznikla zhruba pred 13,5 miliónmi rokov prepadnutím jadra Štiavnického stratovulkánu v Panónskom mori po sérii jeho erupcií, ktoré vytvorili okolie dnešného mesta nazývané Štiavnické vrchy v južnej časti stredného Slovenska. Najvyšší vrch pohoria sa nazýva Sitno (1009 m n. m). Hrebeň kaldery vytvára prirodzenú ochranu centrálnej oblasti štiavnických vrchov. Klíma mesta má horský ráz s miernym podnebím, bez extrémnych teplotných výkyvov.